Liberec 2022 – 41 rokov po
 

„Tak skopčíme minulý text a zmeníme iba dátum,“ prišiel s riešením Jano Bajus, hlavný organizátor zrazu, keď som sa chytila za hlavu, čo nové možno napísať o stretnutí po 41 rokoch. (Aby sme nezabudli: zraz sa po 40 rokoch od skončenia školy nekonal kvôli pandémii kovidu.) Keďže on sám vo svojom príhovore v úvode sobotného večera odovzdal žezlo usporiadateľa, chcela som tak spraviť aj ja. Žiaľ, neskoro mi napadlo komu – predsa Petrovi Stuchlíkovi, autorovi viacerých zaujímavých kníh. Keďže už túto chybu neodčiním, skúsim zhrnúť zopár svojich postrehov. Bolo by fajn, keby viacerí, ktorí čítajú tieto riadky, k nim prispeli svojimi názormi, nápadmi, súdmi a úsudkami. (Pamätáte si z MaFie?)

PIATOK

Spolužiaci zväčša zo vzdialenejších lokalít dorazili do Liberca už piatok popoludní. Zrejme všetci po príchode do mesta našej mladosti zašli na staré známe miesta, kam sme počas štúdií často chodievali a boli pre nás neoddeliteľnou súčasťou libereckého koloritu. Ako inak, niečo prešlo menšou, iné radikálnou zmenou. V rokoch 1977 – 1981 viac sivé ako farebné mesto získalo na kráse, i keď nie všetky novoty možno označiť za vydarené. Darmo, spomienkový optimizmus spoľahlivo funguje. Radnica však bola a stále je prekrásna, taktiež budova divadla. Rovnako ulice Pražská (električka dole) a Moskevská (električka hore) si zachovali svoj jedinečný ráz.
Dobrou správou pre milovníkov piva je, že v Radničnom sklípku aj Plzeňke, sídliacich na starých adresách, sa stále čapuje, rovnako v Černom koni, i keď tam už írske, a súdiac podľa obsadenosti stolov sú hojne navštevované.V prvom menovanom večer – po stretnutí hŕstky spolužiakov u Koňa a možno aj inde – sa nás zišla takmer dvadsiatka a ako to už býva, preberali sa životné osudy, spomienky na študentské časy, súčasné témy.


ALMA MATER

V sobotu popoludní sme vďaka značnej ochote zamestnancov katedry technologii struktur zistili nielen to, čomu sa najviac venujú,
v čom sa im darí, ale aj to, že spraviť skúšku aspoň za -3 (teraz by to bolo asi za E) s pravdepodobnosťou konvergujúcou k stým percentám by sme nezvládli. Napriek tomu bolo fajn byť opäť v starých, i keď vynovených priestoroch a zistiť, že spod hrubej vrstvy mozgovej pavučiny, ktorá prekryla naše usilovným štúdiom nadobudnuté vedomosti, občas prebleskla iskrička známeho odborného termínu. Zároveň mnohým prišlo ľúto, že moderné vymoženosti, ktoré škola poskytuje, sa nám širokým oblúkom vyhli.

PROLÓG

Vlastný zraz sa napriek spoločnému piatkovému večeru i viacerým sobotňajším plánovaným či náhodným ministretnutiam začal
širokými úsmevmi, objatiami, pusami, potľapkaniami. Nedalo sa nevidieť, že každý mal radosť, že vidí známe tváre a potešilo ho, že aj druhí merali kratšiu či vyslovene dlhú cestu, aby sme boli opäť pokope.

Od našej fakulty sme získali pôvabné almanachy, vďaka ktorým vieme oprášiť spomienky na svojich kantorov a jednotlivé katedry. Zásluhou Ivy a Jana Bajusovcov a viacerých ich pomocníčok (Reny Snížkovej, Majky Panákovej, Marty Sedlákovej, Dany Štrauchovej) sa nekonal žiadny úvodný chaos, ani Bajdov príhovor netrval avizovaných dvadsať minút a pričinením Lenky Voborovej sme sa kvalitne a dostatočne najedli. Aleš Hampl pomohol organizátorom spláchnuť pri bare počiatočný stres z toho, či všetko klapne a ufff, zdá sa, že klaplo.

HLAVNÉ DEJSTVO

Bolo nám spolu dobre. Veľmi dobre. Pripomínajme si preto chvíle, ktoré v nás zanechali najkrajšiu pamäťovú stopu. Žiaľ, niektorí spolužiaci napriek tomu, že sa chystali a tešili medzi nás, nemohli prísť (Vlaďka Smejkalová, Ivona Tresnerová, Erika Baruszová, Janka Huňová, Zdeněk Navrátil, Irča Mejzrová, Jarka Novotná, Hanka Ludvigová, Jirka Štorek, Ondro Malík, Milan Palovský). Zabránili im v tom rozličné plánované aktivity, príjemné i bolestné rodinné udalosti, ochorenia. Optimisticky verme, že nabudúce nám to všetkým vyjde.
Keďže spojenou nádobou radosti je zármutok, nezabúdajme ani na tých, ktorí už nikdy nebudú môcť byť s nami:

Marta Vančurová Petruchová, Jarda Jetmar, Hela Navrátilová Matulová, Honza Rokl, Pavel Novák, Jano Halás, Marta Kollertová Pařízková, Jožo Potoma, Ivo Maršálek, Jarka Bačová Peřinová, Milka Martincová Hermanová.

Spomienka na nich však nemusí byť nevyhnutne clivá. Pomyslime na srdečné, pekné chvíle, ktoré sme s našimi spolužiakmi − kamarátmi prežili. A tešme sa na tie, ktoré nás, liberecký ročník 1981, spoločne ešte čakajú.

Ako je spomenuté v úvode, po x-rokoch sa chce pobraťdo usporiadateľského dôchodku osvedčený organizátor našich zrazov Bajda a prichádza čerstvá krv – Soňa Ježková, ktorá sa dobrovoľne (vivat!) podujala zastávať túto neľahkú pozíciu. Dovoľte trochu parafrázovania: Odchádza kráľ, nech žije kráľovná!
(A ja dúfam, že miesto starej kronikárky zastúpi nový, spisovateľsky oveľa zdatnejší PeťoStuchlík.)

EPILÓG

Pripájam zoznam 64 statočných, ktorých zaujímajú ľudkovia, s ktorými sa spolu dreli na skúšky, na prednáškach písali poznámky cez kopirák, pri kontrole dochádzky sa postavili namiesto tých, ktorí tam neboli, vymieňali si ťaháky, spoločne obedovali v menze, chodili do kina, do Ypsilonky, na priehradu, na Ještěd, do mliečáku, na pivo, na svařák... Čiže tých, ktorí chceli a mohli prísť na náš zraz po neuveriteľných 41 rokoch. Vďaka vám všetkým za to, priatelia.

Marcela Antošová Holcová
Ján Bajus
Ivana Bajusová Lédrová
Renáta Bartošová Snížková
Alena Bulková Trenčanová
Katarína Buňová Smotrilová
Ivana Cejpková Sedmíková
Vladimír Dinga
Pavel Dolák
Daniela Dvořáková Štrauchová
Aleš Hampl
Mária Hartychová Panáková
Eva Hovadová Papáčková
Marta Hrubešová Sedláková
Věra Hvížďalová Pohlová
Jaroslav Chaban
Roman Jirman
Anna Juríková Jaborníková
Jaroslav Kabrhel
Tamara Kalinová Petrášová
Daniela Kapolková
Marcela Kemeníková Neckařová
Peter Kitko
Mária Kitková Kľučková
Soňa Kohoutová Ježková
Milan König
Darina Kyslerová Lacová
Katarína Lalíková Hilková
Vítězslav Lazar
Darina Macháček Königová Blahová
Ľuba Maturová Labudová
Luboš Pavlíček
Jiří Pipa
Vladislav Píše
Josef Pokorný
Alžbeta Pupalová Kissová
Erika Richterová
Břetislav Říha
Jiří Souček
Jan Strnad
Radmila Střelcová
Peter Stuchlík
Valent (Igor) Szarka
Libuše Šimanová Vraná
Eva Támová Haferová
Antonín Toninger
Marie Toningerová Šafaříková
Jana Tůmová Hönlová
Ľubica Uhlířová Kiliková
Jaroslav Urbánek
Marta Vacovská Berčíková
Vladislav Vaněk
Karel Vaňáček
Otakar Vedral
Jarmila Vlasáková Bednáriková
Lenka Voborová
Juraj Vojta
Oskar Weiss
Karolína Whitehorn Heidlerová
Drahoslava Zábojníková Jakubcová
Jaromír Zahradník
Dana Železná Zajíčková
Zdeněk Železný
Markéta Žižková Krocová

autor: Katka Hilků ze Šahů

 

FOTO - LIBEREC 2020      
tabulka kontaktů : Liberec2022.xls
WHO is WHO

 

 

Trenčín 6.10.2018

 pokec

 

 sraz po 35. letech  28. 5. 2016 v LIBERCI

 

Ahój!“ „Nazdár!“ „Vyzeráš výborne!“ ale aj „My sme chodili do jedného ročníka?“ zaznievalo z rôznych strán sály hotela Babylon v Liberci, kde sme sa 28. mája zišli po jubilejných 35 rokoch od ukončenia štúdia. Počiatočné obavy, že nás bude „len“ 55, sa nenaplnili a keď Iva Lédrová a ekonómky Majka Panáková a Hanka Ludvigová spočítali, čo spočítať mali, zahlásili o celú dvadsiatku viac prítomných.

Mnohí sa spoznali na prvý šup, iní pokukovali po menovkách, niektorí z mosta doprosta zahlásili: „Tvár si pamätám, ale meno... nespomínam si.“ Počiatočné rozpaky sa nekonali a aj tí voľakedy utiahnutejší sa bez zábran objímali, plácali po ramene a zubili sa na seba.

Veľká, iba čiastočne zaplnená sála sa ukázala ako veľká výhoda – nik nemusel sedieť pri jednom stole, mohol medzi nimi vandrovať, prisadnúť si ku kamarátom z krúžkov, krčmy, k spolubývajúcim z kolejí.

Sortiment fajnového jedla bol pestrý až-až, každý si mohol vybrať, čo mu oko a jazyk ráčili a bolo ho toľko, až hrozilo, že opasky budú po zvyšok noci pritesné. Nápoje z pojazdného baru boli menším mínusom, podľa Bajdu (Jana Bajusa) bol výber vín malý a jediný druh piva nič moc. Množstvo prázdnych pohárov tomu až tak nenasvedčovalo, ale väčší sortiment by potešil.

Na rôznych oslavách, teambuildingoch neobľúbené premietanie fotiek sa stalo zlatým klincom večera a vďaka fotkám z minulého storočia, vlastne tisícročia, sme si pospomínali na množstvo situácií, udalostí, ktoré sa stali „iba nedávno“. Niektoré fotky by sa síce viac hodili pre zraky úzkeho okruhu kamarátov, ale zvládli sme aj tie...

Apropo, udalosti: Honzovi Strnadovi, ktorý v ten deň oslavoval narodky, sme hromadne zaspievali – toľko gratulantov počas pár minút asi nikto z nás nemal.

Blížila sa polnoc a bolo treba vyprázdniť sálu. Najlepšie, čo sa dalo urobiť, bolo presunúť sa do baru. Ešte sme trochu pokecali, ale viacerí sa už začali lúčiť a myslieť na cestu domov. Ako najvytrvalejší sa ukázali spolužiaci spod Krkonôš Marcela Holcová, Jana Hönlová, Iva Rainová, Vláďa Píše a Pepa Pokorný, ktorí večer neodišli predčasne posledným vlakom, ale počkali až do svitania na prvý ranný spoj.

Lenka Voborová, skúsená organizátorka minulých zrazov, na margo stretnutia poznamenala, že už nikdy viac v suteréne hotela Babylon! Nielenže fajčiari si neustále precvičovali orientačné schopnosti pri hľadaní cesty von a potom späť do útrob budovy, ale kvôli chýbajúcemu čerstvému vzduchu Lenka skolabovala a hrozilo, že nás bude musieť opustiť, čo sa, našťastie, nestalo. Majme preto na zreteli jej radu: ak nabudúce hotel Babylon, tak jedine na terase, a minimálne do druhej po polnoci .

Ako je všetkým známe, predvečer zrazu sa niesol v znamení výbornej Tour de Putyk, spomienkovej túry po libereckých hospodách. Kto sa jej zúčastnil, vie o nej svoje; tí, čo neboli, nech prídu nabudúce: zistia, že aj po 35 (40, 45, 50...) rokoch máme k sebe blízko, v krčme ešte bližšie, užívame si, že môžeme byť toľkí pokope a zisťujeme, že stretnúť sa po piatich rokoch iba na dva dni je veľmi, veľmi málo. (lal)

sraz po 35 letech - 28.5.2016:  Tour de Putyk ,   Exkurze , Babylon  Foto1 ,  Foto2  ,  Hanka

aktualizovany seznam absolventů - 2018  VSST2018.xls    VSST2018.pdf

foto z našého mládí: ------------------------------------------------------------------------

pracovni soubory

info č.1   Info č. 2